Pre zrod akéhokoľvek výtlačku budete potrebovať povrchový 3D model. Predstavte si 3D tlačiareň ako výrobný nástroj, ktorý vám síce zhotoví požadovaný výtlačok sama, ale musí najskôr dostať údaje, z ktorých tlačí. Trojrozmernú predlohu získate napríklad modelovaním v tzv. 3D CAD systémoch (od tých bezplatných pre hobby využitie až po veľmi zložité systémy pre konštruktérov) či 3D skenovaním existujúceho objektu. Vystačiť si v začiatkoch tiež môžete s modelmi, ktoré zdieľa komunita nadšených inovátorov on-line.

O preklad trojrozmerného modelu do strojovej reči tlačiarne (tzv. g-kódu) sa stará aplikácia pre prípravu 3D tlače. Anglický názov „slicer“ (plátkovač) trefne vystihuje, čo aplikácia robí: rozdelí trojrozmerný model do jednotlivých vodorovných vrstiev užívateľom danej hrúbky a podľa ďalších parametrov ich prevedie na dráhy, ktoré potom vykonáva tryska pokladajúca materiál nad podložkou (v prípade FFF tlačiarní, avšak u množstva ďalších technológií je princíp podobný). U jednoduchších tlačiarní sa kód prenáša z počítača cez pamäťovú kartu, u moderných už pohodlne po sieti (LAN i Wi-Fi).